V preplnenej MHD, keď sa mi pod ťarchou únavy pomaly privierali viečka, ma pri vedomí udržovala len predstava tepla domova a začínajúceho víkendu. Každý piatok okolo štvrtej až piatej hodiny poobede je to na cestách väčších miest rovnaké. Všetci sa snažia čo najskôr dostať domov, na chatu alebo na iné miesto, kde hodia za hlavu aspoň na chvíľu starosti pracovného týždňa. Posledných pár dní som mala stránky diára naplno zapísané obchodnými stretnutiami a povinnosťami, ktoré som musela bezpodmienečne stihnúť. Pokiaľ nie ste podnikateľ a sám sebe pánom, treba sa prispôsobovať tempu konkurencie. Lepšie povedané, snažiť sa byť vždy o krok vpred a tak nezostáva iné ako od pondelka do piatku lietať medzi poradami a počítačom v kancelárii. Aby som získala svoje miesto, musela som tvrdo drieť a ak oň nechcem prísť, nesmiem poľaviť vo svojom úsilí. Aj keď sa mi síce páči vidina profesijného rastu a zároveň ma moja práca baví, predsa len mám oddych radšej.
Z posledných síl odomykám dvere bytu a nechávam povinnosti za nimi na chodbe. Zavesím si kabát, popritom už zo zvyku upracem všetko nepotrebné z okolia na svoje miesto a pokračujem ďalej do bytu za láskou svojho života. Ako obvykle ho nachádzam sedieť pri počítači, pracujúc na svojom vlastnom projekte. Spokojná, že som doma, ho zozadu objímem okolo krku a na líce vtesnám jemný bozk na privítanie: "Ahoj zlatko, konečne doma - čo by si povedal na to, kebyže pripravím niečo dobré na večeru, kým si ty dokončíš rozrobenú prácu a potom by sme si pri vínku pozreli film?" "Mám toho ešte dosť, minimálne na hodinu, s večerou si nerob starosti, spravil som si špagety a pred chvíľou som ich len dojedol." Ďalej som jeho odpoveď neanalyzovala a odišla do kúpeľne, kde som v predstavách o dnešnom pohodovom večeri rozmýšľala nad výberom filmu. "Maťo, máš dnes chuť na komédiu alebo niečo vážnejšie?" "Vyber podľa toho, na čo máš chuť ty, keď skončím s týmto grafom idem za Janom do Šesťdesiatosmičky, čaká ma tam aj s chalanmi."
V tej chvíli ma nepríjemne zamrazilo, hoci voda, ktorá na mňa začala stekať zo sprchy, bola horúca. V tichosti som dokončila svoj kúpeľňový rituál, no pri pohľade do zrkadla som musela urobiť hlboký nádych a výdych. Pre pokoj v domácnosti som si opäť raz zahryzla do jazyka a ďalej oznámenie môjho partnera nekomentovala. Keď Martin odišiel von, pustila som si hudbu a naliala pohár vína. Nakoľko bola pokročilá hodina piatkového večera, nevedela som zohnať žiadnu z kamarátok, aby prišla ku mne. Všetci už mali svoj program, či už s polovičkami alebo niekde v bare s partiou ako môj drahý. Z namáhavého týždňa som bola príliš unavená na to, aby som vyrazila do ulíc a pripojila sa k niekomu známemu. Zostala som sama sedieť na gauči a prestala som sledovať poháre vína, ktoré som do seba obracala. Jediné, na čo som sa sústredila, bol narastajúci pocit samoty. Neviem, kedy som si išla ľahnúť, len viem, že Martin ešte nebol doma.
V sobotu ráno ma prebudil nežným bozkom plným vášne. Prvé, čo mi prebleslo hlavou bol ten pocit, ktorý sa vo mne usídlil v predošlý večer. Jeho ruky nežne putujúce mojím telom nado mnou zvíťazili a v sekunde ako sa ma dotkol "tam" sa všetka samota pominula. Nestalo sa to prvý a určite ani posledný krát - znelo mi v hlave. Krásne sme sa pomilovali, potom som celý byt upratala ako zvyčajne a večer sme zašli na vernisáž nášho spoločného známeho. Úplne som zabudla na tie zimomriavky z piatku, aj na všetko víno, čo som sama rozmýšľajúc popila. Ruka v ruke sme sa vracali domov tmavou ulicou a ja som sa znovu cítila milovaná. Chcelo sa mi vykrikovať do celého sveta, ako veľmi ho ľúbim, ale nevydral sa zo mňa ani hlások. Týmito slovami sa u nás v domácnosti veľmi šetrilo, pretože ako Maťo vravieval: "Neplytvaj nimi, lebo stratia význam". Dávala som mu za pravdu a naozaj som neuznávala dvojice, ktoré si po prvých troch rande vyznávajú lásku za hrob.
Posledný deň víkendu sme tradične absolvovali obed u mojich rodičov, ale tento krát nie vo zvyčajnej pohode. Už keď sme na poludnie dorazili, videla som na mame, že niečo nie je v poriadku. Tvár mala unavenú a jej zdvorilý úsmev sa mi zdal hraný. Pri spoločnom umývaní riadu som sa opýtala priamo bez okolkov, čo sa stalo. Hneď, ako začala rozprávať udalosti jej predošlých dní, spustili sa jej po lícach slzy. Vyhodili ju z práce. Nadriadený ju upodozrieval z kradnutia hotovosti, nakoľko vedel, že môj otec je už dlhšiu dobu nezamestnaný a na krku majú hypotéku. Ihneď som ju objala a ponúkla jej pomoc po akejkoľvek, no najmä finančnej stránke. Obe sme vedeli, že je to riešenie iba dočasné, pretože okrem výpovede na ňu hodili aj žalobu. Manko, ktoré mala uhradiť, bolo nekresťansky vysoké a ani s mojimi niekoľkoročnými úsporami by sme to nedokázali utiahnuť dlhšie ako dva tri mesiace. To som však mame nepovedala. Snažila som sa ju upokojiť, podporiť a dokola som opakovala, že to zvládneme.
Zatiaľ, čo sme sa vracali domov, som mlčala a Maťo tiež. V poslednej dobe to už nebolo nič nezvyčajné. Zrazu to však prišlo. Z ničoho nič som sa rozplakala a nedokázala som to zastaviť. Za posledné roky sa mne aj mojej rodine udialo už príliš veľa zlého a túto novinku som nevedela stráviť. Martin na mňa len nechápavo pozeral a spýtal sa, čo mi je. Snažila som sa mu to vysvetliť, ale namiesto objatia a opory som sa dočkala len výbuchu hnevu. Začal po mne kričať: "Zase prenášaš tie svoje somariny na mňa? Povedz mi, ako sa mám sústrediť na svoju prácu, keď ma neustále zaťažuješ svojimi problémami? Najskôr musím polovicu dňa zabiť u tvojich rodičov a potom ma ešte odutá otravuješ s blbosťami. Mám dosť svojich starostí. Idem si prevetrať hlavu, aby som večer ešte bol schopný niečo spraviť. Čau!" Tresol dverami a odišiel. Znova mi na celom tele naskočili zimomriavky. V tom som akoby stratila dych, plač ustál a ja som sa nemohla pohnúť. Len som pozerala do zeme pred sebou a počúvala ozvenu v svojej hlave. Rytmus pulzujúcej tepny bolo jediné, čo som vtedy vnímala. Neviditeľné putá zrazu povolili, nadýchla som sa, akoby som sa práve vynorila z vody a išla si zapáliť. Sledovala som dym, ako stúpa a rozplýva sa pred mojím zrakom. Vonku bolo chladno, ale mne to vôbec neprekážalo. Vrátila som sa nazad do kuchyne, pripravila jedlo na ďalší deň, poupratovala a išla si ľahnúť.
Ďalšie ráno v električke, pondelkové rovnako neznesiteľné ako piatkové. Snažila som sa vytesniť nevydarený víkend, aby som sa vedela plne sústrediť na prácu. S blížiacim sa koncom roka sa nám zákazky hromadili a tak som ani nemala veľmi čas rozmýšľať nad čímkoľvek iným. Obednú prestávku som trávila na zvyčajnom mieste, s tými istými kolegami ako vždy. Jedna jediná vec bola iná. Už v podstate rituálne sa ma jeden z kolegov spýtal, kedy zájdeme na pohárik a ja som tento krát odpovedala inak. Tisíckrát bola moja odpoveď humorná, no vždy záporná. Dobre som si totiž uvedomovala, že po tom "poháriku" by nasledovalo niečo viac. Poznala som jeho povesť a navyše mu to priam sršalo z očí. Tie sa mu zaleskli od prekvapenia z mojej reakcie a ani neviem ako, už sme si dohadovali termín. Zvyšok týždňa prebiehal úplne rovnako ako všetky predošlé, či už v súkromnej alebo pracovnej sfére. Tento piatok po práci mi však hlavou blúdili úplne iné myšlienky. Prehovárala som samú seba, že po pár drinkoch pôjdem domov a všetko bude pokračovať v starých zabehnutých koľajach. Martin pravdepodobne ani nepostrehol zmenu môjho správania, keďže bol opäť zahltený prácou. Vystrojila som sa, pobozkala ho na rozlúčku a ponáhľala sa k taxíku, ktorý ma už čakal pred domom.
Lukáš ma vzal do príjemného podniku ladeného v karibskom štýle s priemernou obsluhou. Keďže bol autom, tak nepil, no ja som si objednala cocktail, aby som sa trochu uvoľnila. Bola som príšerne napätá z nášho stretnutia, aj keď som sa s ním denne stretávala v práci. Po druhom Cuba Libre a zopár vtipných zážitkoch z puberty ma zrazu chytil za ruku. Nenápadne som sa z jeho pasce vyslobodila, keď som si išla zapáliť. Nenechal sa však odradiť a o chvíľu jeho ruka putovala už priamo na moje stehno. Približne pol hodinu sa ešte snažil tváriť, že ma počúva, a že ho moje historky nadovšetko zaujímajú.
V tom ma prerušil otázkou; "Nepôjdeme sa niekam previezť?". Opantaná jeho pohľadom prahnúcom po sexe som iba nemo prikývla. Cestou som opäť pokračovala v nezmyselnom bľabotaní o všetkom možnom, čo mi len zišlo na um, aby som odpútala svoju vlastnú predstavivosť od jeho ruky, ktorá mi blúdila po nohe. Ako náhle zaparkoval, vrhli sme sa na seba a začali sa vášnivo bozkávať. S neskutočne dlhou, aj keď nie veľmi pohodlnou predohrou v aute sme si to rozdali. Bolo to vášnivé, odviazané a trochu tvrdé. Box patril medzi jeho koníčky, čo sa výrazne odrážalo na jeho svalnatej postave. Keď mi držal prsia v jeho mužných rukách, cítila som sa úžasne. Akoby som sa oddávala samotnému kráľovi zverstva. Okolo piatej nad ránom, keď sme obaja dosiahli orgazmus, ma odviezol domov a rozlúčili sme sa opäť ako dvaja kolegovia.
Rýchlo som vbehla do sprchy a zmývala zo seba tento nový pocit. Ešte stále som cítila jeho drsné zovretie na mojich bokoch. Pri pohľade do zrkadla som sa prichytila s neposlušným úsmevom na perách. Nenápadný, nevinný a plný tajomstva. Maťo už spal, iba krátko sa pomrvil a prehodil si cezo mňa ruku, ako mal vo zvyku.
Vždy som si myslela, že po prvej nevere nebudem schopná držať v sebe také špinavé tajomstvo. Že ma to bude zožierať natoľko, až sa sama priznám. Ráno som sa ale zobudila úplne pokojná, akoby sa nič zvláštne nestalo. Túto sobotu som sa rozhodla stráviť u rodičov, aby som bola pre nich oporou. Tento krát bez Martina. V práci mal zopár restov a tak mi len oznámil, že strávi deň za počítačom a večer zbehne na pivko. Teraz sa zimomriavky neobjavili, akoby to so mnou vôbec nepohlo. Zostala som teda u rodičov o niečo dlhšie. Pri odchode som pozrela na mobil, aby som zistila koľko je hodín a v tom som si všimla na displayi obálku. Bola od Lukáša, ktorý chcel vedieť, kedy si to zopakujeme. Vybavila sa mi veľmi živá spomienka na našu predošlú noc a istotne som sa začervenala, pretože som sa prebrala na mamine spytovanie, či je všetko v poriadku. Neodpísala som mu hneď, mala som v hlave príšerný zmätok. Veď ešte včera som neuvažovala o nevere reálne a nie to ešte o jej pokračovaní. Mozog mi pracoval na plné obrátky. Malý diablik, ktorý sedel na mojom pleci, mi premietal dookola pred očami tú skvelú súlož. Kým som prišla domov, už som nevedela, čia som a tak som si naliala pohár vína pre urovnanie myšlienok. Ten ma len osmelil k odpovedi na SMS, síce jednoduchej, no veľavravnej: "Kedy máš čas?" . Povzbudená alkoholom a opojným pocitom pochádzajúcim z priazne iného muža som sa rozhodla, že túto sobotu nestrávim sama pri fľaši vína. Zavolala som svojmu dlhoročnému dôvernému kamarátovi, či náhodou nemá čas a chuť na moju spoločnosť.
V Dávidovom prázdnom byte sme sa smiali a trkotali úplne rovnako ako vždy predtým. Opäť som však urobila jeden rozdiel a to zásadný. Začala som s ním koketovať. On dokonale prečítal odkaz v mojich očiach a hru opätoval. Pri čakaní na taxík domov som si uvedomila, aká rozpálená vlastne som. Túžila som sa s ním pomilovať u neho hore, priamo v kuchyni, kde sme sedeli. Pritom som ho doteraz nikdy nevnímala ako objekt sexuálnej túžby a ignorovala som jeho charizmu, ktorá z neho vyžarovala. K Martinovi som si líhala znovu s tým tajomným úsmevom na perách a pocitom moci.
Zapáčilo sa mi flirtovanie s mužmi naokolo a dojem, že dostanem koho si zaumienim sa mi stal drogou. Z práce som začala občas prichádzať neskôr, pretože sme s Lukášom chodili z času na čas na "pohárik". Spočiatku to nevzbudzovalo podozrenie, pretože som práce mala vždy nad hlavu. Jedného večera som skutočne musela zostať v práci dlhšie a zahladená do monitoru som si ani nevšimla, že sa všetci okolo mňa už vytratili domov, len v Lukášovej kancelárii sa ešte svietilo. Zbalená a pripravená na odchod som zo zvedavosti nazrela cez pootvorené dvere. Stál tam v celej svojej kráse. Vysoký, mužný a vždy dokonale upravený. Prudko sa otočil, akoby ho niečo vyrušilo a naše pohľady sa stretli. Bleskovo ukončil hovor, podišiel ku mne a strhol ma k sebe na pracovný stôl. Všimla som si pootvorené dvere a pocit, že predsa len niekto ešte zostal vo firme a mohol by nás prichytiť, ma vzrušoval. Pritiahla som si ho kravatou bližšie k telu a bozkávala ho divoko ako nikoho predtým. On mi zatiaľ šikovne vyhrnul sukňu a vnikol do mňa najskôr prstami. Prehla som v slastnom kŕči celé telo a ticho zavzdychala. Prsty vytiahol, prešiel mi nimi po perách a potom mi ich trochu násilne vtlačil do úst. Cez zaťaté zuby mi zasyčal do ucha "No čo, chutí ti?". Namiesto slov som odpovedala jazykom. Na jeho prstoch som opisovala pohyby, ktoré už poznal. Prudko ma otočil, mierne predklonil a prenikol od mňa celou svojou mužnosťou až na doraz. Jednou rukou mi hladil striedavo prsia a boky, druhou ma chytil za vlasy a jemne poťahoval dozadu. Keď už bol zjavne pred vyvrcholením, pustil mi vlasy a tou istou rukou ma chytil pod krk. Jemne stlačil, nie veľmi, ale bolelo to. Ale práve to bola posledná kvapka k tomu, aby vo mne vybuchla vlna rozkoše. Udýchaní sme ešte krátko stáli pri sebe, potom som si upravila oblečenie a spolu sme sa vydali domov. Obaja sme si zapálili a do zvláštneho ticha som preniesla: "Bez otázok, bez rečí…takto sa mi to páči.". Tichý súhlas jeho šibalským úsmevom bol presne tým, čo som chcela v tej chvíli "počuť". Tento krát ma po návrate domov čakala ďalšia zmena. Maťo ešte nespal. Rýchlo som sa snažila vytratiť do kúpeľne. Vyhýbala som sa mu, ako sa len dalo a znervóznela som. Vedela som, že by zo mňa ucítil pánsky parfum a zvyšok by si domyslel. Sprcha zmyla môj make-up aj ďalší hriech, ktorý som si niesla na duši. Čistá a s vôňou vanilkového telového mlieka na svojom tele som sa k nemu priblížila už pokojnejšia. Znova som si bola istá, že ho mám presne tam, kde ho mať chcem, a že nič netuší. Na moje prekvapenie sa ma začal vypytovať, aký som mala deň, na čom teraz pracujem a pripojil aj zopár nežností. Moje odmietnutie ho očividne zarazilo. Nikdy som sex neodmietala, práve naopak. Spýtal sa ma teda, čo sa deje. Vyhovorila som sa na únavu, ale naše stretnutia s Lukášom boli čoraz častejšie a tak som musela zvoliť premyslenejšiu taktiku.
S Martinom sme trávili stále menej spoločného času, na čo sa nemohol sťažovať, keďže to tak sám chcel. V prípadoch, že ja som síce mala svoj sexuálny apetít uspokojený, ale on na to mal chuť, nezostávalo nič iné, ako sa premôcť a zapojiť skrytý herecký talent. Všetko išlo ako po masle, zrazu bol väčší pokoj v domácnosti a aj v mojom vnútri. Po dlhšej odmlke sa mi ozval Dávid, či sa nezastavím. S odpoveďou som neváhala a pri predstave večera v jeho blízkosti som sa príjemne chvela. Od nášho posledného stretnutia som naňho síce veľmi nemyslela, ale ten pocit som si túžila pripomenúť. Dokonca ho posunúť za hranice, kam som sa minule neodvážila. Naša nezáväzná konverzácia nabrala úplne iný spád v momente, ako sme na minútu stíchli. Zahľadel sa mi hlboko do očí a zvodným hrubým hlasom povedal: "Zbožňujem tento tvoj parfum, nemôžem si pomôcť, ale vždy keď ho zacítim a viem, že si nablízku, tak sa mi postaví.". Viac nemusel povedať nič a už som mala jazyk v jeho ústach. Po hodinách fantastického milovania sme opäť pokračovali vo všednom rozhovore ako zvyčajne a podávali si horiacu cigaretu, ležiac ešte stále v posteli. Práve som mu rozprávala svoju teóriu o tom, ako nemám rada Vianoce a všetku tú parádu okolo, keď sa ma spýtal či po "povinnej" večeri s rodinou neprídem k nemu. Predstava Vianoc strávených s Dávidom, ktorý zdieľal môj odpor k sviatkom, bola vyslobodzujúca.
December plynul, Maťo bol ku mne stále pozornejší, ale to aj moji dvaja milenci. S Dávidom sme sa stretávali uňho a s Lukášom sme sa často dráždili už v práci. Elektrizujúce pohľady, nenápadné dotyky na intímnych miestach vo chvíľach, keď sa ostatní kolegovia nepozerali. Alebo len divoká rýchlovka v prázdnej zasadačke. Zdalo sa mi, že je všetko presne tak, ako má byť, v úplnom poriadku. Pre Martina som mala už nacvičené aj orgazmy, aj odpovede na podozrievavé otázky.
Štedrý deň sme trávili inak ako ostatné páry - oddelene. Každý so svojou rodinou. Ráno sme si ešte rýchlo vymenili darčeky a každý sme šli svojou cestou. Vo dverách, už na odchode sa ma spýtal, či sa po večeri nechcem vrátiť a zavŕšiť deň romantikou vo dvojici. Vyhovorila som sa na rodinu, že pri nich musím stáť a že predsa môžeme byť spolu v ktorýkoľvek iný deň. S ľadovým pohľadom som mu do očí klamala. Hoci som vedela, že len čo dojem posledný chod večere, ma bude čakať Dávid vo svojom aute, svedomím mi to ani trochu nepohlo. Pre mňa boli tieto Vianoce ideálne - jediné, čo mi u Dávida pripomínalo sviatky, bolo domáce pečivo od jeho matky. Najskôr sme si užili pár vášnivých kôl vo všetkých možných polohách a potom sme pozerali film, až kým som nezadriemala na jeho ramene. Odviezol ma domov a všetko malo pokračovať tak, ako som si naplánovala.
Behom ďalších pár dní sa Martinove správanie ešte viac zmenilo. Zdal sa mi zvláštny, ale nevenovala som tomu ani najmenšiu pozornosť. Bola som si istá, že ho mám plne v svojej moci, presne ako každého muža, ktorého chcem. Na nový rok ma pozval do Paríža. Vedel, že som tam vždy túžila ísť a mnohokrát som ho márne presviedčala, aby sme tam strávili aspoň predĺžený víkend. Vtedy už som začala tušiť, že niečo nie je v poriadku, ale nechala som sa uniesť márnotratnou predstavou víkendu pod Eiffelovkou. Presne o tri dni na to, krátko po pracovnom obede, sa zrazu Martin zjavil vo dverách mojej kancelárie. Jeho pohľad bol iný, úplne prázdny. "Všetko viem, priznaj sa. Dobre viem, že spávaš so svojím kolegom a bohvie s kým ďalším ešte!" Zamrzla som, nezmohla som sa na slovo. Až jeho zvyšujúci sa hlas ma prebral z otupenia a začala som opakovať ako papagáj: "Ja ťa nepodvádzam, to je blbosť. Nič zlé nerobím.". Nevedela som čo robiť, vyzeral nepríčetne a ja som sa bála priznať farbu. Diablik na mojom pleci mi našepkával: "Zatĺkaj, zatĺkaj, zatĺkaj!".
Martin spravil scénu, nakričal na mňa a odišiel. Doma som ho nenašla niekoľko dní a zahalil ma hlboký smútok. Pochopila som, že som oňho prišla. Po pár preplakaných večeroch som sa začala pomaly zotavovať, keď ma prekvapil email - od neho. Stálo v ňom vysvetlenie, ako sa o všetkom dozvedel. Kúsky skladačky naraz do seba zapadali. Najskôr si myslel, že len trucujem a trávim s ním menej času preto, aby som mu dala príučku za to, že sa mi dostatočne nevenoval. Keď som s ním odmietla tráviť Štedrý večer, tak mu svitlo. Zistil si moje heslo na Facebook a tam si to prečítal čierne na bielom. Nevedel, čo urobiť a ako prvé ho napadlo, mlčať a pokúsiť sa vzkriesiť vzťah Parížom. Moje správanie sa ale ani po tomto zákroku vôbec nezmenilo a tak ho naplnila zlosť. Rozhodol sa ma potrestať. Aby som už nikdy neublížila nikomu tak ako jemu.
Niekoľko dní som ho odprosovala, aby trestal len mňa a nezaťahoval do toho ostatných. Mal v pláne rozoslať usvedčujúce dôkazy o mojom pomere s Lukášom nášmu nadriadenému, čo by znamenalo okamžitú výpoveď pre oboch. Rovnako ich mienil zaslať aj Lukášovej žene - aby vedela čo má doma a tiež mojím rodičom - aby videli, kto v skutočnosti ich dcéra je. Prosila som ho na kolenách, aby si účty vyrovnal so mnou. Bola som ochotná spraviť čokoľvek. Navrhol osobné stretnutie, pri ktorom som sa mu mala ku všetkému priznať a tým uzavrieme túto nevydarenú kapitolu. Ako náhle som si sadla k nemu do auta, zmocnil sa ma nesmierny strach. V jeho očiach som videla bolesť a zúfalstvo. Prvé, čo mi napadlo, bolo, že ma nechce len profesijne a spoločensky zničiť, ale aj fyzicky. Slzy, ktoré mu vzápätí vyhŕkli, mi prezradili, že túži zničiť seba. Plakal, srdcervúco a celý sa triasol. "Nechcem žiť, bez teba to nemá zmysel, ale nedokážem uniesť bolesť, ktorú si mi spôsobila". Tieto jeho slová sa mi zaryli hlboko do srdca a napätie medzi nami sa stupňovalo. Po dvoch hodinách sa mi ho podarilo upokojiť natoľko, aby som mohla ísť domov. Len čo som zavrela dvere a úplne vyčerpaná si sadla, zazvonil mi mobil. Bol to opäť Maťo: "Veľmi som ťa túžil objať, zranila si ma, ale aj napriek tomu by som ťa rád znovu videl.".
Nemala som to srdce ho odmietnuť a tak som tomu všetkému chcela nechať "voľný priebeh". Nasledujúce dni ma ničil strach. Uznala som za rozumné povedať Lukášovi, čo sa udialo. Jeho povaha boxera to okamžite chcela riešiť päsťami, z čoho som ho našťastie odhovorila. Zhodli sme sa, že bude hlavne pre jeho dobro náš pomer ukončiť. Nechcela som mať na svedomí rozbitie jeho rodiny alebo kariéry. Dávid, slobodný mládenec, nevidel dôvod prestať sa stretávať v rovnakom duchu ako doteraz a tak ma čoskoro znovu zviedol.
Martin mi neustále kontroloval mobil, Facebook aj email a tak bolo stále ťažšie udržovať kontakt s Dávidom poza jeho chrbát. Musela som klamať kreatívnejšie. Svojou šikovnosťou som ho úspešne utvrdzovala, že už milenca nemám a znovu som nadobúdala narušenú istotu. Strach z ďalšieho odhalenia opadával, a začala mi chýbať moja moc. Nestačil mi Dávid a Maťo. Chcela som viac. Hladná po sexe som sa rozhliadala v okolí po vhodnej obeti. Na tento účel bol ako stvorený môj nový psychoterapeut. Mladý, inteligentný, pohľadný a prívetivý. To mi stačilo, aby som vysielala neprehliadnuteľné signály. Flirtovanie už bolo tak zreteľné, až som nakoniec dosiahla, po čom som túžila. Tajne sme si to rozdávali v jeho pracovni namiesto pravidelnej terapie. Sláva mi stúpala do hlavy a cítila som sa všemocná, neporaziteľná. Čím viac istoty som v sebe mala, tým viac chýb som robila. Martin tušil, že sa niečo odohráva mimo neho, ale nevedel prísť na to, o čo ide. Snažili sme sa o spolužitie, ale bolo to len vzájomné týranie sa. Ráno ma odprevádzal do práce a presne desať minút pred skončením pracovnej doby ma už čakal pred firmou. Ak ma náhodou niečo zdržalo, prišla len ďalšia scéna. Kontroly, upodozrievanie a hádky boli u nás na dennom poriadku. Vypariť som sa mohla, len ak nebol doma alebo som išla k rodičom. Neskôr mi už ani to nechcel veriť a tak som musela vytrpieť desiatky telefonátov pred vlastným otcom, počas ktorých ma titulovať nejedným vulgarizmom.
Po návrate z firemného večierku ma donútil, aby som z koša na špinavú bielizeň vybrala nohavičky, ktoré som mala vtedy na sebe. Všimol si, že môj obľúbený parfum používam pravidelne v tie isté dni, presne v tie, ktoré som trávila s Dávidom. Keďže som vedela, ako prísne ma sleduje, dávala som si obrovský pozor, aby sa nedozvedel aj o mojej novej terapii. Každé stretnutie s niektorým z mojich milencov bolo pre mňa drogou. Vždy znovu opantaná a blažená. Potrebovala som pravidelný prísun tejto nebezpečnej zábavky. Ničilo ma to, presne ako každá návyková látka. Na zahladzovanie stôp som vynakladala čoraz väčšiu energiu a jediný čas, ktorý som mala na regeneráciu bol spánok. Martin ma oberal aj o ten nezmyselným budením. Nezaujímalo ho, že o tri hodiny vstávam do práce, jednoducho ma zobudil a nadával mi ako zmyslov zbavený. Celý sa pri tom triasol a trvalo nemalú chvíľu, kým to ustalo. Sám nespával už takmer vôbec, nejedol a chodil ako bez duše. Okrem jeho pravidelných výbuchov hnevu sa zdalo, že by sme to časom vedeli prekonať. To sa mi snažil nahovoriť môj omámený mozog. Trvalo to mesiace, neustále sa to stupňovalo. Do momentu, keď mi prišla až príliš stručná SMS od Maťa: "Zbohom".
Poznala som ho viac ako dobre a tak mi intuícia hneď napovedala, aký je skutočný význam tejto správy. Bolo mi jasné, že tým nechce ukončiť len náš vzťah. Okamžite som vyskočila z postele a volala taxík. Odviezla som sa k starému mostu, miestu, kde mi prvýkrát povedal "Ľúbim ťa.". Nerozmýšľala som nad tým, či nemôže byť niekde inde, jednoducho som to vedela. V svetle mesiaca som uzrela siluetu stojacu na zábradlí. Bežala som, koľko som vládala, ale blížiac sa k nemu som postupne spomaľovala. Napokon som zastala úplne asi dva metre od neho. Navôkol bolo ticho, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Obrátil sa ku mne a vtedy som to uvidela. Smútok, utrpenie a beznádej v jeho očiach. Len jedna slza, ktorá sa mu skotúľala po líci niesla v sebe všetku ťarchu sveta. Pery zovreté a nemé. Jeho tvár mi ukázala, akú moc skutočne mám. Nebola to moc nad mužmi, ale nad jeho životom. Nehrala som sa s ním ale so smrťou, ktorej sa teraz chystal vykročiť naproti.
